Nástroje pre uľahčenie prístupu

TEL: 041 230 40 81
E-MAIL: starosta@zborovnadbystricou.sk

Vyberte váš jazyk

Správu o obyvateľoch Zborova v prvej polovici 18. storočia nám zanechal urbár z r. 1712. Okrem usadlosti šoltýsa tu bolo 18 sedliackych usadlostí / väčšina malea meno po poddaných z 2. pol. 17. stor., napr. usadlosť Kucifajovska, Pecimudovska, Poliačkovska, .... /. Žilo na nich 88 sedliakov a 17 želiarov s rodinami.

Hlavným spôsobom obživy bolo poľnohospodárstvo, najmä pastierstvo, čo dokazujú pomerne vysoké stavy oviec a hovädzieho dobytka. Pre zaujímavosť - spolu sa tu chovalo 100 volov, 225 dojných kráv, 98 jalovíc, 71 býčkov, 96 jalovičiek, 282 oviec, v dedine však nebolo ani jedného koňa. Na polia sa mohlo vysiať 473 korcov obilia a z lúk sa mohlo skosiť 64 vozov sena. Dostatok lesov poskytoval množstvo dreva na spracovanie- Ako poddaní Strečnianskeho panstva boli naďalej zaviazaní určitými povinnosťami. Platili cenzus 235 zlatých aj 80 denárov, zemepánovi dávali maslo i dávky z dobyto. Šoltýs namiesto furmančenia platil 12 denárov, za mlyn, ktorý užíval, platil 6 denárov.

Na konci 18. storočia sa uskutočnila urbárska regulácia Márie Terézie, ktorá znamenala úpravu povinností poddaných v celej krajine. Pred vydaním nového urbára sa v každej obci urobil prieskum, zisťovalo sa množstvo a akosť plody na jednotlivých usadlostiach. Obce sa potom zatriedili do akostných skupín I. - V. a navrhol sa rozsah jednej usadlosti pre jednotlivé triedy. Zborov bol zaradený do III. akostnej triedy. Žilo tu 148 sedliakov a 9 podželiarov. Tereziánskou úpravou vzrástol počet usadlostí z 19 aj 1/8 na 56 aj 1. . Bolo tu 1582 jutár oráčin / jutro = okolo 0,575 ha / a 19 jutár lúk, z nich 168 jutár poľa a 2 jutrá lúk platili šoltýsom, ktorí užívali mlyn a pílu a ich povinnosťou bolo každý druhý rok odviesť fúru dreva. Zbrovčania platili 271 zl. cenzu, 30 zl. namiesto nosenia listov, za užívanie 287 meríc kopaníc 57 zl. a 30 den. , pracovali na majeri v Oščadnici, posielali koscov a žencov do Strečna, panstvu dodávali drevo, plte a šindel.

Urbárska regulácie na Kysuciach / ako aj v celej krajine / mala zlepšiť život poddaných, stanoviť ich presné dávky a povinností, v neposlednom rade ich ochrániť pred svojvôľou zemepánov. O ťažkom živote ľudí svedčia nielen početné sťažnosti, ale zhoršenie hospodárskych pomerov ich nútilo rozvíjať i doplnkové zamestnania.


Použitá Literatúra:
1. Obecná kronika
2. Dubovický, O., Podmanický, J. - Stará Bystrica a okolie
3. Úryvok z Kysuckých novín r. 2003

region mala fatraeuressnowparadisepasportmojekysuce logo