Názov Zborova nad Bystricou vyvolal medzi historikmi celú záplavu dohadov, otvorených otázok a historických domienok. Prevažná z nich kladie pôvod názvu obce do slovanského obdobia, t. j. do doby po 6. storočí. O tom, že starší Slovania žili aj v Zborove nad Bystricou, svedčí nález kruhového násypu - mohyle, do ktorej slovanský predkovia ukladali pozostatky mŕtvych. S pobytom slovanského človeka v tejto lokalite súvisí aj vznik samotného názvu obce. Vznik tohto názvu sa zaraďuje do celkovej koncepcie predveľkomoravskej christianizácie Bystrickej doliny. Názov " Zborov " podľa toho pochádza zo straroslovankého cirkevného termínu " Sbor ", ktorý pravdepodobne znamenal to isté, čo aj ruské " sobor ", teda " katedrála" alebo prenesene " kostol ". Pomenovanie obce mohlo byť teda odvodené od zaniknutého kostola, ktorý bol s istou mierou hypotézy postavený na vrchu Hájnica medzi Zborovom a Krásnom.


Podobný názor zastával aj iný autor, no vznik názvu umiestnil ešte skôr do slovanskej predkresťanskej doby. Názov obce odvádzal od " zboru " a domnieval sa, že na niektorom miestnom vrchu bolo " zborové miesto " , na ktorom sa " predkovia naši radili ". Na podopretie svojej teórie vytiahol prekvapivý argument. Tvrdil, že v Zborove jestvoval vrch s tajomným a veľavravným názvom " Radnica ", ktorý bol presne tým vrchom na ktorom sa nachádzal zbor predkov, aby sa radili o dôležitých veciach.

Je zaujímavé, že vrch s týmto názvom nie je zaznačených v dostupných mapách a doposiaľ sa ho nepodarilo lokalizovať. Navyše, vrch " Radnica " podľa niektorých historikov patrí medzi najstaršie doložené kysucké názvy, pretože sa spomína už v metačnej listine Krásna z roku 1418. V súvislosti s radnicou sa objavil ešte jeden pozoruhodný moment. Niektoré listiny tento záhadný vrch uvádzajú ešte pod záhadnejším názvom " Hradnica ", čo evokuje otázku, či pomenovanie nevzniklo od hradu, ktorý bol na ňom postavený. Nuž, ťažko povedať, kde je pravda o Zborove a Radnici. Jazykovedci zavrhujú tieto teórie a tvrdia, že pôvod pomenovania Zborov treba odvádzať jednoducho od osobného mena akéhosi pána " Sbora ".


Použitá Literatúra:
1. Pdmanický, J. - Kysucké povesti, Matica Slovenská, Martin 2002
2. Obecná kronika
3. Gerát,R. - Kysuce a kysučania, Čadca, Kysucké múzeum 2004