História obce

Vystahovalci USATvrdé hospodárske a prírodné pomery severného Slovenska často motivovali ľudí aby si hľadali živobytie mimo svoj rodný kraj. Obyvatelia obce Zborova nad Bystricou (ďalej Zborov) v minulosti často chodili na zárobky na Dolnú zem. Od osemdesiatych rokov 19. storočia sa najlepšie podmienky na dobrý zárobok vytvorili v USA.

Doterajšia literatúra uvádzala prvú písomnú zmienku o obci Zborov z roku 1662. Pri skúmaní archívnych dokumentov sme zistili, že prvý písomný dokument, týkajúci sa tejto obce, sa datuje rokom 1635 - teda o 27 rokov skôr.

Najsevernejšie položeným obývaným sídliskom na Kysuciach bolo až do 15. storočia Krásno nad Kysucou. Jeho chotár tvorilo územie stredných a horných Kysúc, siahajúce až k Poľsku. Od 16. storočia sa na tejto neosídlenej zemi s bohatstvom lesov a pôdy začala rozvíjať valašská kolonizácia. Valasi prichádzali nielen do existujúcich dedín a horských osád na osídlených dolných Kysuciach, ale stavali si dočasné alebo prenosné salaše v dovtedy trvalo neosídlených horských miestach horných Kysúc. Keď začiatkom 17. storočia valašské osídľovanie prerástlo do kopaničiarskeho, staré valašské obyvateľstvo sa natrvalo usadzovalo a okrem pastierstva sa začalo venovať i obrábaniu pôdy. pretože horské oblasti a chladnejšie podnebie neposkytovali až také vhodné podmienky pre poľnohospodárstvo, pestovali sa menej náročné druhy plodín - ovos, jačmeň, raž. Ľudia sa zaoberali rúbaním a klčovaním lesov, spracovaním dreva - výrobou šindľov, brvien, klátov a pltníctvom.

Prvá pečať sa objavuje na listine zo dňa 9. apríla 1785. Pečať nesie latinský nápis: " Zborov. Sigilum Pagi. " Na pečati je vták a sedem cípa grófska koruna. Pečať je vosková. 
Nová pečať z 8. mája 1866 s nápisom vo vonkajšom medzikruží: " Zborov --- " / ďalej nečitateľné / . vo vnútri kruhu je nápis : " Obec Zborow . " Tlač je vypuklá.
Posledná zo starých pečatí sa nachádza na listine z 11. apríla 1878 s maďarským nápisom: 
" Zborov kozség pecsétje. " Tlač je dutá, zo sadzí, písmená ostávali biele.


Použitá Literatúra:
1. Obecná kronika
V roku 1749 bola v obci založená kniha " PROTOKOLOV "

Je v koženej väzbe s ručného papiera, písaná po slovensky. Obsahuje rôzne záznamy pozostalostí , zmluvy pokonania, spory. Podľa nej je naša obec nazývaná osadou 
" ZBOROVSKOU ". Podľa obecnej kroniky prvý protokol bol zapísaný 20. apríla 1779 až za richtárstva Michala Podoláka. Podľa knihy protokolov prvým richtárom bol Ján Murgaš 
( r. 1775 ), nevedel písať, posledným Ján Mitka. Do roku 1940 ich spolu bolo 29. V roku 1843 nachádzame v tejto knihe popis vena, ktoré mladuchy prinášali do domu ženícha. Veno pozostávalo z kravy, jalovice, volca alebo oviec, z obilia a z niekoľkých vriec zemiakov. Do knihy protokolov sa zapisovalo do roku 1864. 
Knihu uschováva MsÚ Krásno nad Kysucou.

Použitá Literatúra:
1. Obecná kronika
Názov Zborova nad Bystricou vyvolal medzi historikmi celú záplavu dohadov, otvorených otázok a historických domienok. Prevažná z nich kladie pôvod názvu obce do slovanského obdobia, t. j. do doby po 6. storočí.
O tom, že starší Slovania žili aj v Zborove nad Bystricou, svedčí nález kruhového násypu - mohyle, do ktorej slovanský predkovia ukladali pozostatky mŕtvych. S pobytom slovanského človeka v tejto lokalite súvisí aj vznik samotného názvu obce. Vznik tohto názvu sa zaraďuje do celkovej koncepcie predveľkomoravskej christianizácie Bystrickej doliny. Názov " Zborov " podľa toho pochádza zo straroslovankého cirkevného termínu " Sbor ", ktorý pravdepodobne znamenal to isté, čo aj ruské " sobor ", teda " katedrála" alebo prenesene " kostol ". Pomenovanie obce mohlo byť teda odvodené od zaniknutého kostola, ktorý bol s istou mierou hypotézy postavený na vrchu Hájnica medzi Zborovom a Krásnom.

Podobný názor zastával aj iný autor, no vznik názvu umiestnil ešte skôr do slovanskej predkresťanskej doby. Názov obce odvádzal od " zboru " a domnieval sa, že na niektorom miestnom vrchu bolo " zborové miesto " , na ktorom sa " predkovia naši radili ". Na podopretie svojej teórie vytiahol prekvapivý argument. Tvrdil, že v Zborove jestvoval vrch s tajomným a veľavravným názvom " Radnica ", ktorý bol presne tým vrchom na ktorom sa nachádzal zbor predkov, aby sa radili o dôležitých veciach.

Správu o obyvateľoch Zborova v prvej polovici 18. storočia nám zanechal urbár z r. 1712. Okrem usadlosti šoltýsa tu bolo 18 sedliackych usadlostí / väčšina malea meno po poddaných z 2. pol. 17. stor., napr. usadlosť Kucifajovska, Pecimudovska, Poliačkovska, .... /. Žilo na nich 88 sedliakov a 17 želiarov s rodinami. Hlavným spôsobom obživy bolo poľnohospodárstvo, najmä pastierstvo, čo dokazujú pomerne vysoké stavy oviec a hovädzieho dobytka. Pre zaujímavosť - spolu sa tu chovalo 100 volov, 225 dojných kráv, 98 jalovíc, 71 býčkov, 96 jalovičiek, 282 oviec, v dedine však nebolo ani jedného koňa. Na polia sa mohlo vysiať 473 korcov obilia a z lúk sa mohlo skosiť 64 vozov sena. Dostatok lesov poskytoval množstvo dreva na spracovanie- Ako poddaní Strečnianskeho panstva boli naďalej zaviazaní určitými povinnosťami. Platili cenzus 235 zlatých aj 80 denárov, zemepánovi dávali maslo i dávky z dobyto. Šoltýs namiesto furmančenia platil 12 denárov, za mlyn, ktorý užíval, platil 6 denárov.

I. svetová vojna ( 26. júl 1914 - 28. október 1918 )

O tomto období sa nám zachovalo veľmi málo informácií. Snáď, že v obci bieda, hlad a trápenie neboli také veľké ako v okolitých väčších mestách. Obyvatelia sa živili najmä roľníctvom - zemiakov, obilia, jačmeňa bolo dostatok. 
V I. svetovej vojne zahynulo 31 našich občanov. 

Použitá Literatúra:
1. Obecná kronika

 

ŠTYRIDSAŤŠTYRI POPRAVENÝCH V KRAGUJEVACI
Vzbura náhradného práporu 71. pešieho pluku ( trenčianskeho ) na sklonku 1. svetovej vojny v Kragujevaci, srbskom meste na brehu rieky Lepenec, bola najväčšou a najtragickejšou vzburou v rakúsko-uhorskej armáde.


Štyridsaťštyri príslušníkov 71. pešieho pluku C. A K. Armády bolo popravených 8. júna 1918 v Kragujevaci,

medzi nimi bol aj občan našej obce:

vojak Pavol Kubica zo Zborova nad Bystricou, ktorý mal 23 rokov.